V sexuálnom živote dvojice niekedy môže dochádzať k rôznym situáciám či pocitom nespokojnosti, ktoré vyplývajú z rozdielnej sexuálnej apetencie partnerov. Samozrejme, nie vždy hneď hovoríme o poruche. Veľmi časté problémy spočívajú v zásade v tom, že každý z partnerov má sexuálny apetít (libido, chuť na sex) "nastavenú" na inú úroveň, jeden zdvojice by rád frekvenciu vzájomného pohlavného styku
zvýšil, a druhému z partnerov naopak vyhovuje jeho ešte o niečo nižšia frekvencia. A nemôžeme povedať,
že ide u daného jedinca (alebo dokonca u oboch) o nejakú poruchu v sexuálnej oblasti. Čo sa týka sexuálneho uvoľnenia, každý z týchto partnerov fungoval na svoj individuálny "mód", ale ako náhle tvorí pár, musí sa prispôsobiť a hľadať kompromisy alebo spoločné "módy" - čo nie vždy je jednoduché. To, čo je "normálne" pre jedného, ??nemusí vyhovovať druhému, ktorý má "normu" posunutou o niečo inde. V manželských poradniach tak môžeme počuť vyjadrenia typu "stále chce sex, je závislý na sexe" a pod, pričom daný partner vôbec netrpí žiadnou hypersexualitou - čiže zvýšenou sexuálnou aktivitou. Tá jeho je len vyššia, než jeho partnerky či partnera. Hypersexualita O hypersexualite ako o zvýšenej sexuálnej aktivite hovoríme vtedy, keď je nadmieru rozvinutý sexuálny pud. Dala by sa prirovnať k akémusi druhu závislosti, aj keď v porovnaní s látkovými závislosťami nevzniká na základe biologicky podmienených mechanizmov a odborníci sa prikláňajú skôr k psychickej podmienenosti a etiológiu, čiže hypersexuální jedinec nevyhľadáva zvýšenú frekvenciu pohlavného styku na základe telesných symptómov abstinenčného stavu, ale určité psychické potreby či nastavenie mysle. Nymfománia U mužov sa označuje ako satyriasis, u žien nymfománia. Tieto názvy majú svoj pôvod v postavách gréckej mytológie. Ako samostatná porucha vystupuje hypersexualita vtedy, ak nie je spojená s inou somatickou alebo duševnou poruchou (napr. zvýšená sexuálna apetencia sa môže prechodne objavovať u iných ochorení, ako sú afektívne poruchy, napr hypománia alebo mánia, pri intoxikáciách stimulaciá (pervitín a pod) , pri niektorých poruchách súvisiacich s poruchami spánku či neurologickými poruchami . Ak je hypersexualita sekundárna ťažkostí ako prejav iného ochorenia, je nutné sa prednostne zamerať na liečbu primárneho ochorenia. V prípade, že sa hypersexualita objavuje ako hlavna, primárne ochorenie, pristupuje sa k nemu ako k psychogénne poruche, za ktorú nestojí žiadna iná telesná (somatická, fyziologická, genetická či iná podobná) príčina. Frustráciu z nedostatočne pociťovaného sexuálneho uspokojenia môže jedinec potláčať vyhľadávaním častých sexuálnych kontaktov, zvyšovaním iniciácie pohlavného styku s partnerom, príp. vyhľadávaním nových sexuálnych partnerov. Dôležitá je miera problémov, ktoré dvojica pociťuje Ako bolo spomínané v úvode, nie je ľahké určiť, čo z hľadiska frekvencie pohlavného styku je normou, a čo je považované za podpriemer, alebo naopak zvýšený apetít. Dôležitým kritériom pri hodnotení problémov s hyposexualitou, čiže znížený pohlavný apetít a s libidom) je miera problémov, ktorú dané sexuálne problémy spôsobujú jedinci v rámci sociálneho fungovania a vzťahovým aspektom. Preto, keď dvojica pociťuje v tejto oblasti problémy, ktoré ovplyvňujú nielen pohlavný život páru, ale môžu sa rozširovať aj do iných oblastí (komunikácia, vzťahové otázky), je dobré konzultovať a ísť sa poradiť priamo do špecializovanej sexuologickéj ambulancie, pričom je liečba založená predovšetkým na psychoterapeutických postupoch, prípadne podľa povahy problémov a situácie tiež môže ovplyvniť hormonálnu aktivitu.
že ide u daného jedinca (alebo dokonca u oboch) o nejakú poruchu v sexuálnej oblasti. Čo sa týka sexuálneho uvoľnenia, každý z týchto partnerov fungoval na svoj individuálny "mód", ale ako náhle tvorí pár, musí sa prispôsobiť a hľadať kompromisy alebo spoločné "módy" - čo nie vždy je jednoduché. To, čo je "normálne" pre jedného, ??nemusí vyhovovať druhému, ktorý má "normu" posunutou o niečo inde. V manželských poradniach tak môžeme počuť vyjadrenia typu "stále chce sex, je závislý na sexe" a pod, pričom daný partner vôbec netrpí žiadnou hypersexualitou - čiže zvýšenou sexuálnou aktivitou. Tá jeho je len vyššia, než jeho partnerky či partnera. Hypersexualita O hypersexualite ako o zvýšenej sexuálnej aktivite hovoríme vtedy, keď je nadmieru rozvinutý sexuálny pud. Dala by sa prirovnať k akémusi druhu závislosti, aj keď v porovnaní s látkovými závislosťami nevzniká na základe biologicky podmienených mechanizmov a odborníci sa prikláňajú skôr k psychickej podmienenosti a etiológiu, čiže hypersexuální jedinec nevyhľadáva zvýšenú frekvenciu pohlavného styku na základe telesných symptómov abstinenčného stavu, ale určité psychické potreby či nastavenie mysle. Nymfománia U mužov sa označuje ako satyriasis, u žien nymfománia. Tieto názvy majú svoj pôvod v postavách gréckej mytológie. Ako samostatná porucha vystupuje hypersexualita vtedy, ak nie je spojená s inou somatickou alebo duševnou poruchou (napr. zvýšená sexuálna apetencia sa môže prechodne objavovať u iných ochorení, ako sú afektívne poruchy, napr hypománia alebo mánia, pri intoxikáciách stimulaciá (pervitín a pod) , pri niektorých poruchách súvisiacich s poruchami spánku či neurologickými poruchami . Ak je hypersexualita sekundárna ťažkostí ako prejav iného ochorenia, je nutné sa prednostne zamerať na liečbu primárneho ochorenia. V prípade, že sa hypersexualita objavuje ako hlavna, primárne ochorenie, pristupuje sa k nemu ako k psychogénne poruche, za ktorú nestojí žiadna iná telesná (somatická, fyziologická, genetická či iná podobná) príčina. Frustráciu z nedostatočne pociťovaného sexuálneho uspokojenia môže jedinec potláčať vyhľadávaním častých sexuálnych kontaktov, zvyšovaním iniciácie pohlavného styku s partnerom, príp. vyhľadávaním nových sexuálnych partnerov. Dôležitá je miera problémov, ktoré dvojica pociťuje Ako bolo spomínané v úvode, nie je ľahké určiť, čo z hľadiska frekvencie pohlavného styku je normou, a čo je považované za podpriemer, alebo naopak zvýšený apetít. Dôležitým kritériom pri hodnotení problémov s hyposexualitou, čiže znížený pohlavný apetít a s libidom) je miera problémov, ktorú dané sexuálne problémy spôsobujú jedinci v rámci sociálneho fungovania a vzťahovým aspektom. Preto, keď dvojica pociťuje v tejto oblasti problémy, ktoré ovplyvňujú nielen pohlavný život páru, ale môžu sa rozširovať aj do iných oblastí (komunikácia, vzťahové otázky), je dobré konzultovať a ísť sa poradiť priamo do špecializovanej sexuologickéj ambulancie, pričom je liečba založená predovšetkým na psychoterapeutických postupoch, prípadne podľa povahy problémov a situácie tiež môže ovplyvniť hormonálnu aktivitu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára